IT'S ME FRANKIE

Maličkosti, ktoré mám rád

Napriek tomu stresu všade naokolo, množstva povinností a blížiacich sa dedlajnov si myslím, že som v týchto dňoch šťastný. Existuje okolo mňa milión malých vecí, ktoré mi spôsobujú úprimnú radosť. Napríklad taký Kurt Vonnegut v jednej zo svojich kníh napísal, že sa máme tešiť z maličkostí, lebo v budúcnosti možno zistíme, že to neboli len maličkosti.

Milujem, keď nájdem vo vrecku nejaké zabudnuté mince. Určite to poznáte. Ten blažený pocit, keď máte pocit, že ste z ničoho nič zbohatli. Alebo keď som vo výťahu úplne sám. Mám rád to malé víťazstvo, keď ku mne nikto nepristúpi.

Tiež mám rád, keď príde metro presne vtedy keď dôjdem na stanicu. Alebo keď na semafore zasvieti zelená akonáhle sa k nemu priblížim. Vtedy mám ten príjemný pocit, že som v správnom čase na správnom mieste.

Keď zistím, že to, čo sa učím už vlastne viem. O pár dní ma čaká skúška zo španielčiny a v týchto dňoch sa mi po španielsky už aj sníva. Vždy ma poteší keď vidím v mojich poznámkach niečo s kopou výkričníkov, niečo, čo mi išlo do hlavy len veľmi ťažko a teraz už tomu rozumiem. Znova ten pocit malého víťazstva.

Odškrtnúť si poslednú vec z to-do listu. Hlavne teraz v predskúškovom období som zavalený povinnosťami a bez rôznych to-do listov by som pravdepodobne určite neprežil. O to viac ma teší keď odškrtnem poslednú vec naplánovanú na daný deň. Keď mám chuť, robím veci naplánované na ďalší deň, no keď sa mi nechce, tak už nemusím robiť vôbec nič. A to mám rád!

Ranný beh. Rána sú už dostatočne teplé a východ slnka načasovaný tak akurát aby som si ráno mohol zabehať a aby som potom ešte v pohode stíhal školu.

Znovuobjavený album Abbey Road od Beatles. Ten som si kúpil ešte niekedy pred vianocami, spolu s ďalšími trinástimi, v rámci rozširovania mojej beatlesáckej diskografie. Väčšinu albumov mám už napočúvaných, no práve Abbey Road som nejako prehliadal. O to väčšiu radosť mám z toho, počúvať ho. Stále a stále dookola.

Čokoláda.

Stretávanie cudzincov. Je to tá najúžasnejšia vec, akú vám môže veľkomesto ponúknuť. Môžete stretnúť ľudí zo všetkých kontinentov a všetkých národností. Sú ich plné ulice, stačí sa len prihovoriť. Vždy sa potešia ak ich dovediem na nejaké menej známe, no o to zaujímavejšie, miesto, ukážem im zabudnutú uličku alebo sochu, o ktorej pre tým nevedeli. Alebo vtedy, keď vidím, že sa trápia s mapou a ja im ukážem cestu. Ten ich úsmev vždy stojí za to :)

A Kurt Vonnegut bol frajer!

Sme to, čo jeme. Ale čo vlastne jeme?

Odkedy študujem na univerzite mimo domova, začal som si sám variť a nakupovať, tým pádom som bol nútený začať viac vnímať to, čo konzumujem. Okrem ceny som si začal všímať probiotickú hodnotu, zloženie a krajinu pôvodu. Zatiaľ čo zložením sa väčšina výrobkov od seba nelíši, s krajinou pôvodu je to úplne inak.

Skutočne nemám nič proti zahraničným výrobkom, nepodporujem dovozné kvóty ani štátne intervencie do medzinárodného obchodu, som aj proti clám a iným obmedzeniam. V skratke ide o to, že som zástancom liberálnej politiky. O tom som ale nechcel. Som presvedčený o tom, že spotrebiteľ sa vie sám rozhodnúť, čo je pre neho dobré.

Čo mi ale vadí, a čo je podľa mňa hlavný problém dnešnej stravovacej kultúry, je to, že ľudia nevedia čo jedia. Ak si chcem kúpiť napríklad slovenský syr, tak automatický siahnem po syre, na ktorom je napísané slovenský syr. Človek by čakal, že to bude naozaj slovenský syr. Bullshit. Je vyrobený v Poľsku. Alebo keď si kúpim slovenskú Tatranskú bryndzu, tak čakám, že bude spod slovenských Tatier. Hlúposť. Znova Poľsko. Česká šunka? Z Maďarska. Slovakia Chips? Vyrobené v Česku.

Nemám nič proti Poliakom, ani Maďarom a ani Čechom, ale keby som chcel poľský syr, hľadal by som poľský syr a keby som chcel poľskú bryndzu, tak by som hľadal poľskú bryndzu.

Vôbec mi nevadí, že výrobcovia z iných krajín k nám distribuujú svoj tovar. To je len dobre. Ak vedia konkurovať cenou alebo kvalitou, ťaží z toho zákazník. Mne ale vadí zavádzanie spotrebiteľa. Zlé označovanie etikiet, klamlivé názvy a zámerné dezinformovanie. Málokto si totiž všimne tzv. veterinárny kód, kde je uvedená skutočná krajina pôvodu. Väčšina ľudí o ňom ani nevie…

Čo ma ale potešilo, je to, že nie som jediný komu to vadí. Reportáž na túto tému bola odvysielaná v najsledovanejších televíznych novinách, rovnako vznikli webstránky občianskej iniciatívy, slovenské cesty začínajú lemovať billboardy upozorňujúce na tento problém, odhalené potravinové škandály sú čoraz častejšie, na Facebooku vznikajú prvé stránky a dokonca sa zapája aj bulvár a internetové magazíny.

Všimol som si aj zvýšený záujem verejnosti o svoje stravovanie. Celý československý Twitter je plný nových názorov na stravovacie návyky a rôzne diéty, vznikajú nové blogy, nové komunity a spolupráce. A to je fajn.

Nebuďme ani naďalej ľahostajní k tomu čo sa okolo nás deje. Začnime vnímať to, čo jeme a to, čo je okolo nás. Ak nám to vadí, ozvime sa, nech nás je počuť!

O dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, čo si neurobil, príležitostí, ktoré si nevyužil a z výziev, ktorých si sa zľakol, ako z toho, čo si naozaj urobil a z toho, čo sa skutočne stalo. Zbav sa preto všetkých reťazí a odplávaj z bezpečného prístavu. Nedovoľ aby ti strach z neúspechu zabránil skúšať nové veci. Chyť vietor do plachiet. Skúmaj. Snívaj. Objavuj.

voľne preložený citát Marka Twaina

Prečo milujem rána

Mám rád rána. Čas keď je všade ticho a kľud. Keď všetci spia. Nikam sa nemusím ponáhľať a môžem robiť čo chcem.

Keď som bol mladší, rána boli pre mňa utrpením. Vstávať do školy, niekam sa ponáhľať… Väčšinou som ráno nič nestíhal a v hlave som si zafixoval, že tento čas nie je nič pre mňa. Na vysokej škole sa mi denný program trochu uvoľnil, už nemusím vstávať tak skoro, no napriek tomu vstávam skôr ako kedykoľvek pred tým. Páči sa mi ten pocit, že to robím dobrovoľne a skutočne ma to baví.

Never work before breakfast; if you have to work before breakfast, eat your breakfast first. Josh Billings

Ráno je čas, kedy si môžem pomaly a v kľude vypiť šálku horúceho čaju a vychutnať si raňajky. Ráno nikomu nevadí, že mi všetko trvá dlhšie. Nikam sa neponáhľam. Povinnosti neexistujú.

Mám rád, keď sa môžem pozerať ráno z okna, keď je ešte všade tma. Svetlá v okolitých panelákoch su zhasnuté, len sem tam sa nájde niekto kto sa až teraz vracia domov. Pre neho neskorá noc, pre mňa nový deň. Mávam vtedy taký zvláštny pocit, že som predbehol čas.

Milujem keď môžem hneď ráno pokračovať v čítaní knihy presne tam kde som večer prestal. Pokračovať v počúvaní albumu pri ktorom som zaspal, alebo dokončiť myšlienku, ktorou som končil predošlý deň.

Tiež mám rád ranný beh. Kilometre ubiehajú ráno rýchlejšie a čas plynie pomalšie. Rozmýšľam nad dňom, ktorý ešte ani poriadne nezačal. Čerstvý chladný vzduch je všade naokolo.

Preto milujem rána, ráno je pre mňa tá najkrajšia čas dňa.