IT'S ME FRANKIE

blog

Nie len o behaní

Je to už dlhá doba, čo som začal behať. Behávam pomerne často, najradšej skoro ráno, alebo neskoro večer. Beh pre mňa nie je len obyčajný šport. Je to chvíľa keď som sám so sebou, mám čas premýšľať a poznávať seba samého. Čo som sa naučil pri behaní?

Veriť si

Ako povedal William Faulkner, “nesnažte sa behať rýchlejšie a ďalej ako iný, nesnažte sa poraziť niekoho iného. V prvom rade sa snažte poraziť sám seba”. Presne o tom to je. Zo začiatku má každý problém dosiahnúť malý cieľ, napríklad zabehnúť jeden kilometer. No a čo? Postupne zabehnete v kľude dva, päť aj desať kilometrov a budete schopný dosiahnúť to, čo chcete. Chce to len čas a trpezlivosť.

Naučil som sa stanoviť si cieľ a ísť za ním. Keď ho dosiahnem, určím si ďalší a ďalší. Každý má svoje limity, no jediný spôsob ako ich objaviť je ísť za ne.

Nevzdávať sa

Mnohokrát som začal behať, no nevládal som pokračovať. Jednoducho som nemohol. Postupom času som prišiel na to, že som nemohol preto, lebo so si myslel, že nemôžem. Všetko je v hlave. Každý jeden krok, každý kilometer. Ak nevládzu nohy tak sa dá bežať ďalej, ak to vzdá hlava, tak je koniec.

Nájsť motiváciu

Zo začiatku som mal problém motivovať sa, no verte mi, dá sa to. Každý funguje inak, inými spôsobmi sa dokáže motivovať, no najdôležitejšie je prísť na to, čo vás dokáže poháňať vpred.

Nezáleží na teplote a počasí. Naučil som sa nenechať ovplyvňovať vecami, ktoré nemôžem zmeniť. Neexistuje totiž nič také ako nepriaznivé okolnosti. Existuje iba zlá príprava. Ak zlyháte v príprave, môžete sa pripraviť na to, že zlyháte. Zo začiatku to bude stáť nejakú námahu navyše, možno to bude trošku bolieť, no eufória po každom dosiahnutom cieli vás bude poháňať vpred.

Sústrediť sa na prítomnosť

Niekde som čítal, že človek je schopný vnímať iba aktuálne 4 sekundy. Všetko pred nimi bola minulosť a všetko čo príde, bude budúcnosť. Keď behám užívam si prítomnosť, vnímam realitu taká aká je, bez starostí o to, čo bude a stresu z toho, čo bolo. Sústredím sa na dýchanie, počúvam myšlienky, premýšľam a užívam si to.

Triediť myšlienky

Beh je ideálny nástroj na vyčistenie hlavy. Keď behám tak som sám so sebou. Mám čas zorganizovať si myšlienky, urobiť poriadok v hlave. Je to možno zvláštne, no po behu som vždy príjemne oddýchnutý a bez stresu. Popri každodennom zhone a všetkých povinnostiach je beh únikom z reality, ktorú raz za čas potrebuje každý človek.

Ako už názov napovedá, tento článok nie je len o behaní. Je o vytrvalosti a snahe niečo dosiahnúť. Všetko toto sa dá pozorovať naozaj všade. Je úplne jedno či beháte, plávate, bicyklujete alebo hráte squash, píšete alebo maľujete, zakladáte vlastnú firmu alebo hráte monopoly. Tieto jednoduché pravidlá platia pri každej tvorivej činnosti. Všade, kde je potrebná naša námaha a úsilie.

Celý náš život je behom na dlhú trať.

5 otázok pre Martina Mrvu

Si autorom blogov murcatko.sk a minimalista.sk. Prečo práve dva blogy? Aký je príbeh ich vzniku?

Blog murcatko.sk vznikol na jeseň 2010 počas môjho ročného štúdia v Kalifornii. Spočiatku som písal najmä o svojich zážitkoch z USA, no nápady sa asi po stovke článkov vyčerpali, a tak som sa preorientoval na úvahy a reakcie na dianie okolo mňa. Snažím sa ľudí motivovať ku konaniu dobra, prinášajúc do pozornosti maličkosti z každodenných momentov. 

V lete 2011 som založil blog minimalista.sk, keď som sa začal viac venovať myšlienkam, ktoré šíri minimalistické hnutie. Na minimalistov som na internete natrafil náhodou, no už po prečítaní niekoľkých článkov som si uvedomil, že v mnohom rozmýšľam rovnako ako oni. Vo svojom živote nepovažujem za dôležité mať veľa vecí, ale robiť to, čo ma napĺňa. Pomocou minimalizmu sa učím, ako sa zbaviť chaosu a neporiadku a tráviť tak menej času udržiavaním existencie a viac času robením toho, čo ma baví. 

Mnohí majú o minimalizme mylnú domnienku a myslia si, že to hneď znamená žiť ako mních alebo spávať pod kartónom. Ja však takéto extrémne minimalizovanie neobhajujem, skôr ľuďom jednoduchou formou prezentujem myšlienky, ktoré môžu využiť počas svojho každodenného života. Byť minimalistom je niečo ako byť optimistom - uprednostňujem úsmev pred smútkom, ale to neznamená, že smútok nepoznám. Podobne je to aj s minimalizmom - uprednostňujem menej, ale nie všade a vždy.

Momentálne je na Slovensku dosť veľký hype okolo produktivity a time managementu. Máš nejaký tajný recept na produktivitu?

Najlepší recept na produktivitu je začať pracovať. Ako hovorí jedno príslovie “Začni, a polovicu máš za sebou”. Metódy produktivity prezentované v rôznych knihách síce ponúkajú veľa užitočných informácií, mojou zaručenou metódou je však robiť to, pre čo mám vášeň. Ak mi niečo robí radosť, tak to spravím a nepotrebujem na to žiadne pripomienky a ani slová motivácie. Na druhej strane, ak mi robenie niečoho neprináša radosť, tak nevidím dôvod, aby som v tom pokračoval.

Tento rok ťa čakajú maturity, vysoká škola, čo bude ďalej? Kde sa vidíš za 10 rokov?

O 10 rokov zo mňa môže byť známy bloger, spisovateľ alebo šéf vlastnej reklamnej agentúry. Ak sa mi podarí ktorékoľvek z týchto troch vymenovaných, tak budem šťastný. Nechávam to ale otvorené, medzičasom možno objavím nové vášne. Čo sa týka môjho životného cieľa, tak je to spraviť tento svet lepším miestom. 

Všimol som si, že si celkom aktívny na sociálnych sieťach. Koľko času tráviš denne na internete?

Aktívne používam Twitter. Zdieľam tam svoje myšlienky a spájam sa s novými a mne podobnými ľuďmi. Na internete v poslednej dobe trávim veľa času, viac ako by som mal. Keď sa však vonku oteplí, počet hodín strávených na internete pôjde dole.

Čo robí Martin Mrva vo voľnom čase?

Moja najväčšia vášeň je písanie. Na knihu to zatiaľ nevidím, ale písať na blog, do časopisov, či len tak pre radosť ma neskutočne baví a napĺňa. Okrem toho venujem svoj čas veciam ako každý iný mladý človek - priateľom, hudbe a knihám.

Radosť robiť radosť

Pred pár dňami mi bola ponúknutá príležitosť, ísť do mesta rozdávať ruže pri príležitosti dňa žien. Pôvodne sa mi veľmi nechcelo, no ani neviem ako a na druhý deň som stál s kyticou ruží v ruke a rozdával ich každej okoloidúcej dáme.

Bol som naozaj prekvapený, koľko radosti môže niekomu spraviť jeden jediný kvet, či už maličkému dievčatku s bábikou v ruke alebo dôchodkyni v pokročilom veku. Pôvodne zamračené tváre snažiace sa čo najrýchlejšie dostať odniekiaľ niekam ma odmenili úsmevom, niektoré aj poďakovaním, jednu staršiu dámu to tak dojalo, že sa až rozplakala, vraj to je prvýkrát po rokoch, čo si na ňu niekto spomenul…

Photo by Katarina Ribnikar

Bol to výborný spôsob ako niekomu zlepšiť náladu a možno aj celý deň. Priznám sa, na začiatku ma nebavilo stáť tam v ten chladný upršaný deň, no s každou odovzdanou ružou sa môj deň zlepšoval a nakoniec mi bolo ľúto odísť, stál som tam, celý vysmiaty a s výborným pocitom. Bol som vďačný za príležitosť urobiť niekomu radosť. Vyskúšajte si to, poprajte niekomu úplne cudziemu na ulici pekný deň, kúpte mu kvety, usmejte sa na neho :) Je to úžasný pocit!